OPETH - The Last Will And Testament
Ja mám pocit, že Švédi sa vrátili až niekam k "Deliverance" a skutočne som nečakal, že ma to bude baviť až takto. Prvé vypočutia prinášajú zvedavosť a radosť; rastie to!
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Taliani BEHOLDER vydali svoj zlomový tretí album s jednoznačným cieľom – poprieť všetky zaužívané klišé o metalovej kapele z Apeninského poloostrova; počnúc grafickým spracovaním obalu, novým logom a končiac hudobnou zložkou. Do akej miery sa im to podarilo, posúdite samozrejme len vy sami, fanúšikovia zaujímavej melodickej muziky. Čas na zodpovedanie zopár otázok ohľadom súčasnosti i budúcnosti BEHOLDER si našiel spevák Patrik Wire.
Patrick, s akým cieľom ste išli do štúdia pred nahrávaním „Lethal Injection“?
Jediným zámerom bolo nahrať dobrý album. Ten tretí je totiž veľmi dôležitý pre každú kapelu, nás nevynímajúc. Je nevyhnutné odviesť dobrú prácu, aby boli spokojní fanúšikovia, no a samozrejme aj my sami. Chceli sme nahrať veľmi melodické, ale rovnako tak silné a nadupané skladby, ktoré sa budú každému páčiť a ľudia si ich budú radi spievať. Dúfam, že sa nám to podarilo!
Ako teda vnímaš nový album „Lethal Injection“ v kontexte vašej diskografie?
Nuž, náš debut bol konceptuálnym dielom v štýle fantasy. Znel klasicky, mal veľa symfonických prvkov. Vtedy sme však boli možno príliš mladí. (smiech) Potom prišla doska „Wish For Destruction“ a každý nám tvrdil, že už to nie je ten istý BEHOLDER, ten, ktorý nahral „The Legend Begins“. Niekomu sa dokonca zdalo, že hráme takmer thrash metal. Veľa žurnalistov z toho malo radosť a my sme boli spokojní. Po vydaní nášho druhého albumu mi bolo jasné, že ten tretí musí byť viac melodický. „Wish For Destruction“ bol veľmi ťažký, so silným futuristickým pozadím. Pre „Lethal Injection“ som teda napísal veľa skladieb s výraznými melodickými refrénmi a riffmi. Ostatní z kapely skvelým spôsobom zvládli aranžmány svojich nástrojov.
Kto vlastne stojí za zmenou vášho imidžu? Nové logo, výborné fotografie, skvelý a hlavne moderný obal. Páči sa mi to!
Vďaka. S prípadnou kritikou sa v tomto prípade môžeš obrátiť priamo na nás. (smiech) Chceli sme naozaj zmeniť imidž, naším zámerom bolo prísť s niečím moderným. Pravdupovediac, príliš sa nám nepáči to staré, úzkoprsé vnímanie heavy metalu. Každý jeden detail na tomto albume bol teda robený presne v tomto duchu. Som naozaj rád, že sa ti náš obal páči. Veľa ľudí ho doslova neznáša. Ja mám naopak pocit, že výborne reprezentuje celú dosku, hlavne jej texty.
Práve o textoch by som sa rád dozvedel viac. Z čoho vychádza celý koncept „Lethal Injection“? Mám informácie, že ste sa do určitej miery nechali inšpirovať dielami Stephena Kinga.
To sedí. Koncept ako taký by som tam určite nehľadal, ide skôr o akúsi spoločnú tému, ktorá tematicky spája viaceré skladby. Ide hlavne o ľudskú úzkosť, vnútorné muky, šialenstvo, strach. V skladbách ako „No Religion“, „Blackout of Mind“ alebo „Lethal Injection“ sa pracuje práve s týmito emóciami. Pre prvé dva songy (intro a „Mr. Grady“) som čerpal inšpiráciu z románu The Shining od Stephena Kinga. Chceli sme v nich zachytiť atmosféru hotela z tohto diela. Mám pocit, že sa nám to podarilo na výbornú!
Odkiaľ ste zohnali všetky tie zvuky pre intro „The Overlook Hotel“? Je to fakt hnusne strašidelné, zvlášť keď si to človek pustí v noci.
(smiech) Presne tak sme to chceli! Klávesák Mark Vikar to intro nahral v našom „druhom štúdiu“, Apeiron Studio v Miláne. Franz, zvukový inžinier z tohto štúdia, má veľmi veľa najrôznejších zvukov, z ktorých si môžeš vybrať práve to, čo potrebuješ. U neho nájdeš doslova všetko! Mark to zvládol skutočne perfektne. Keď som intro počul prvýkrát, hneď som vedel, že sme náš cieľ splnili.
Mimochodom, ktorú knihu od Kinga máš najradšej?
Je veľa diel, ktoré mám rád, ale najlepšie je pravdepodobne práve „The Shining“. Páčia sa mi aj „Carrie“ alebo „To“, prečítal som takmer dvadsať Kingových kníh. Tou najstrašidelnejšou atmosférou však dýcha „The Shining“, niečo také dokáže málokto dosiahnuť iba prostredníctvom románu.
Povedz mi niečo o skladbe „No Religion“. Taliansko, rovnako ako Slovensko, je krajinou so silnou katolíckou tradíciou. Ako je to teda s tebou, citujúc z textu tejto skladby („Just looking to my eyes right now and tell me who I am“), kto je Patrick Wire?
V texte „No Religion“ naozaj nejde o nič osobného. Skladba rozpráva príbeh o človeku s rozpoltenou osobnosťou. Nepotrebuje náboženstvo, žiadneho boha. Nie je veriaci, nežije dokonca svoj vlastný život, ale život postáv vo svojej mysli. To však samozrejme nie je môj prípad! (smiech) Práve toto je jedna zo skladieb, ktoré pojednávajú o psychických problémoch a duševných bolestiach. Patrick Wire je dobrý chlapec, nemaj obavy.
Lethal Injection je doska plná nádherných refrénov. Odkiaľ čerpáš inšpiráciu? Mám veľmi rád tvoj štýl skladania!
Som naozaj rád, že sa ti to páči! Mám veľké množstvo zdrojov inšpirácie, ale myslím si, že môj štýl písania skladieb je dosť osobitý. Tak či onak, keď som bol mladší, počúval som QUEEN, IRON MAIDEN, v podstate všetko z osemdesiatych rokov, pustím si dokonca aj nejaký ten pop. Podľa mňa by žiadny autor nemal byť zviazaný počúvaním iba jedného hudobného smeru. Som rád, že si dokážem vychutnať akýkoľvek žáner bez nejakých predsudkov či zábran.
Celé priehrštie komplimentov si zaslúži vaša sympatická speváčka Leanan. Jej hlas na „Lethal Injection“ je vskutku fantastický. Je zaujímavé, že skladby bez nej („Blackout of Mind“ a zvlášť „Far Away“) nefungujú tak dobre ako zvyšok albumu. Bolo naozaj nevyhnutné spolupracovať s Robertom Tirantim v songu „Far Away“?
V tomto s tebou nesúhlasím. Leanan má dobrý hlas, ale Roberto Tiranti je jeden z najlepších spevákov u nás v Taliansku. „Far Away“ je podľa môjho názoru dosť dobrá balada, bolo naozaj príjemné spolupracovať práve s ním. Okrem toho, ide o skladbu venovanú dievčaťu, takže by ju nemala spievať žena, nemyslíš? (smiech)
Ako by si pomenoval pozíciu BEHOLDER na medzinárodnej metalovej scéne? Povedzme, že špičkou vo vašej kategórii sú NIGHTWISH, WITHIN TEMPTATION a EVANESCENCE.
EVANESCENCE... tí sú skvelí! Naozaj neviem, aké je v tomto prípade naše postavenie. To by si mi mal skôr povedať ty! Tretí album je pre kapelu veľmi dôležitý, myslím si, že už nie sme súčasťou undergroundu. Rovnako tak však nepatríme ani medzi najlepšie predávané skupiny. V Taliansku sme dobre známi, máme veľa fanúšikov. Dúfam, že to všetko je iba začiatok!
Aký bude teda váš ďalší krok? Neplánujete napríklad spoluprácu s nejakým zaujímavým producentom s cieľom dosiahnuť „netaliansky“ zvuk? Rovnako tak to bolo v prípade kapely POWER QUEST, ktorým ako producent pomáhal Karl Groom (gitarista anglickej progmetalovej veličiny THRESHOLD).
V tejto chvíli ti vlastne ani neviem povedať, aké budú naše ďalšie zámery. Bolo by určite super pracovať so známymi producentmi, ale to už by chcelo viac prachov a veľkého zahraničného vydavateľa, ktorý by to celé utiahol. V každom prípade si môžeš byť istý, že pri našej kapele môžeš očakávať čokoľvek! Sme šialení, milujeme zmeny a radi ponúkame ľuďom vždy niečo nové. Nechceme nikoho nudiť vydávaním rovnakého albumu každý rok.
Rád by som vedel tvoj názor na zopár u nás známych kapiel z Talianska: RHAPSODY, DRAKKAR, DOMINE, MESMERIZE, DOOMSWORD a POWER QUEST.
Zabudol si na vôbec najlepšie zoskupenie v našej krajine, VISION DIVINE! Nuž, myslím, že DOMINE sú skvelou epic-metalovou kapelou, rovnako tak DOOMSWORD. Mám ich veľmi rád. Fanúšikom RHAPSODY som bol vo veku 21 rokov. V deň, keď vyšla doska „Legendary Tales“ som bol veľmi prekvapený, že nejaká talianska skupina môže znieť tak symfonicky a mohutne! POWER QUEST ... tých vlastne ani nepoznám. DRAKKAR a MESMERIZE sú naši priatelia, ale ich muzikou nie som nijak zvlášť nadšený. Na môj vkus je ich zvuk až príliš „taliansky“.
Čo váš čaká pri propagácii „Lethal Injection“?
V týchto dňoch sme práve ukončili turné s VISION DIVINE tu v Taliansku. Bol to ten najzaujímavejší zážitok v našom živote! Hrali sme kopec fantastických koncertov po celom Taliansku, bolo to skutočne skvelé! Visions sú naozaj príjemní ľudia a výborní muzikanti, veľmi veľa sme sa od nich naučili. Dúfam, že si spolu veľmi skoro opäť zahráme.
Lethal Injection (2004)
Wish For Destruction (2002)
The Legend Begins (2001)
Between Death And Glory – Chapter II (promo CD) (2000)
Between Death And Glory – Chapter I (promo CD) (2000)
A Dream Of Eternal Majesty (demo) (1999)
Ja mám pocit, že Švédi sa vrátili až niekam k "Deliverance" a skutočne som nečakal, že ma to bude baviť až takto. Prvé vypočutia prinášajú zvedavosť a radosť; rastie to!
Aktuální EP ukazuje dvě tváře současně. Zprvu klasický symfonický patos, pak ovšem skladby „200 Years“ a „Live The Tale“, které se bez sborových refrénů obejdou, a hned je to o třídu lepší. Tudy vede cesta z tvůrčí smyčky a bezradnosti posledních alb.
Je to úplne posledný album THE CURE? Dôstojnejší odchod si neviem predstaviť. Spočiatku nenápadný album si ma postupne omotal melancholickou atmosférou. Hustý oblak hmly, z ktorej sa mi nechce hľadať cestu von. ,,Disintegration" pre toto desaťročie.
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.